Žilinská župa. Dávno i dávnejšie.

Autor: Juraj Blanár | 6.7.2015 o 9:54 | Karma článku: 9,63 | Prečítané:  269x

Horné Považie, Kysuce, Turiec, Orava, Liptov. Čo región, to iné a svojrázne dejiny. Čo údolie či pohorie, to iné historické prúdenia, a predsa sa núka otázka, čo ich spája, čo nás spája?

Prežívali Turčania inak slovanské obdobie? Nestratili sa Liptáci v mohutnom Uhorskom kráľovstve? Ako sa Oravci stavali k Habsburskej monarchii? A aký bol zástoj Kysučanov počas prvej svetovej vojny? Prispeli aj obyvatelia Žiliny, Rajca či Bytče a Strečna k porážke nacizmu? Otázok by sme si mohli klásť omnoho viac, ale to nestačí.

V dnešnej dobe dostupnosti informácií, ba až ich nepreberného množstva je náročné nájsť tie správne odpovede. A ak sa pozeráme na historické fakty, tak by sme si mali uvedomiť, že aj od optiky závisí, ako vyhodnocujeme to dávne, to prežité, to pretrpené. Veď len časy protihabsburských povstaní boli inak vnímané katolíkmi a inak evanjelikmi, a to nehovoríme o majetnejších vrstvách vtedajšieho obyvateľstva a o tých, ktorým z pohľadu materiálneho nebolo veľa dopriate. A tak by sme mohli pokračovať ďalej pozerajúc sa rôznymi optikami na všetko, čo priniesol život. Od čias veľkomoravských či staroslovenských až po dve svetové vojny. Historici z inštitúcií Žilinského samosprávneho kraja sa podujali ponúknuť nie definitívne odpovede. Ale návody, ako čítať veľkú svetovú históriu cez bežné, skoro až každodenné udalosti v našich regiónoch. V regiónoch, ktoré boli v minulosti usporiadané v rôznych formách, napríklad ako Liptovská či Trenčianska stolica, alebo novodobejšie ako Stredoslovenský kraj. Od roku 2002 však píšeme novodobú históriu Žilinského kraja, či ako hovorí známy slovenský historik Matúš Kučera – Žilinskej župy. A nemusíme sa báť tohto označenia, pretože nejde o cudzí novotvar, ale o pôvodné slovansko-slovenské pomenovanie zriadenia. Hľadania dejepisných odpovedí sa boja často ľudia, ktorí nemajú dostatok informácií a ktorí sa snažia pozerať na všetko čierno-bielo alebo dokonca len akoby jedným okom. Autori prostredníctvom chystaného Župného dejepisu ponúkajú vám, študentom, učiteľom, čitateľom, fanúšikom dejín bližšie informácie o udalostiach, ktoré sa doteraz zdali akoby vzdialené kraju, ležiacemu v povodí Váhu, i Oravy, Turca či Kysuce. A predsa sa stopy veľkých dejín nachádzajú neraz až hmatateľne v našich regiónoch, a je len na nás, aby sme sa ich dotýkali tak, aby sme komukoľvek, našim blízkym alebo turistom dokázali odpovedať aspoň na základné otázky o hradoch či miestach bojov... A aby pripravovaná kniha nebola len na čítanie, autori pre tie novodobé dejiny zvolili moderný prístup, využívaný vo svete, aby ste oslovili starých rodičov, žijúcich pamätníkov či tých skôr narodených, nech si zaspomínajú na obdobia prežité na vlastnej koži. A tak sa môžete pýtaním preniesť z ťažkých päťdesiatych rokov cez augustovú okupáciu až po nežnú revolúciu, pretože dejiny sa nediali len na kráľovských hradoch, v metropolách a centrách, ale aj v regiónoch, ako sú tie, ktoré v súčasnosti už viac ako desať rokov tvoria Žilinskú župu. Skúste sa potúlať po jej území v dobách dávnych i pradávnych.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?