Šport považoval za dôležitý pre osobný vývoj mladých ľudí a aj olympijské hry prispievajú k jeho rozšíreniu. Rovnako sa zasadzoval o uskutočnenie zásady „šport pre všetkých“, a takými by mali byť aj nové olympiády. Nepotrebujú sa predháňať vo veľkoleposti a predbiehať sa vo zvyšovaní rozpočtov, ale mali by byť najmä ukážkou športové ducha a fair play.
Jedinečnosť našej kandidatúry spočíva okrem reálnosti a pragmatickosti v spojení s Poliakmi. Na našom území už totiž funguje lyžiarske stredisko Jasná, takže nemusíme budovať nič na zelenej lúke. Nič také, čo by potom mohlo ostať nevyužité, alebo čomu by musela ustúpiť príroda. Sme jednou šestnástinou kandidatúry Krakova na usporiadateľa ZOH 2022, a predsa ide o obojstrannú spriaznenosť. Totiž ani poľská strana by sa bez nás nepohla. Jasná má jedinečné podmienky na alpské disciplíny. Presvedčili sme zahraničie o tom aj na malej generálke. Tou boli tohtoročné Majstrovstvá sveta juniorov, na ktorých športovalo viac ako 600 lyžiarov. Počas olympijských hier by ich počet mal stúpnuť na 800, no už teraz je jasné, že Jasná nato má.
Máme pred sebou ešte dva významné kroky. Budúci týždeň sa koná referendum v kandidátskom meste, čiže v Krakove. Nie je to teda v celom Poľsku a ani na celom území konania sa zimných hier, ale len v tomto meste, ktoré je hlavným kandidátom. Nezapojilo sa k tomu ani napríklad Zakopané. No oveľa napínavejší bude júl, možno až prihorúci, keď sa bude rozhodovať, či majú šancu medzinárodné ZOH spájajúce obe strany Tatier. Ako predseda Slovenského prípravného výboru ZOH 2022 v to verím a dúfam, že sa nám to po dvoch neúspešných „tatranských“ kandidatúrach v rokoch 1995 a 1999 podarí na tretí pokus.